Píšťalka v búrke: 30 rokov na hranici nervov
Na každom futbalovom ihrisku je jeden človek, ktorého rozhodnutia odznievajú dlho po zápase — a pritom sa nikdy nezapíše do score . Slovenský futbal má vážny shortage rozhodcov, najmä v nižších súťažiach, kde každý víkend hľadajú tímy niekoho, kto dokáže zvládnuť pressure z hľadiska, lavičky aj trávnika. Bez týchto mužov s píšťalkou by sa však match ani nezačal. Aby mohol rozhodca vstúpiť na ihrisko, musí mať nielen training a výbornú kondíciu, ale aj mentálnu odolnosť, ktorú testujú neustále kontroly — a ešte častejšie nadávky z okolia ihriska.
Jeden z nich je engineer Cyril Juhás, ktorý už takmer 30 rokov trávi víkendy na field rôznych súťaží. Pôvodne venoval energiu stolnému tenisu, no keď klub zanikol, cestu k lopte mu naznačil otec — bývalý rozhodca. Láska k hre ho priviedla na druhú stranu ihriska, kde sa cítil ako súčasť sveta, ktorý ho bavil. Jeho prvý zápas v okresnej súťaži medzi Skárošom a Bohdanovcami mal spoločnosť dokonca s krajským rozhodcom Miroslavom Firkaľom. journey , ktorá sa začala v okresnej súťaži, ho zaviedla až do III. ligy Východ, kde zažil zápasy plné napätia — Prešov proti Vranovu, Snina proti Lipanom.
Nie všetky stretnutia boli len o fúkaní píšťalky. Niektoré prebehli pod physical násilím, najmä v začiatkoch jeho kariéry. crowd niekedy kričali, hráči niekedy ruky. referee sa musí naučiť vnímať hru, nielen reagovať na chaos. calm na ihrisku podľa neho závisí od oboch tímov — keď sa sústreďujú na futbal, nie na protesty. communication so staršími hráčmi je iná, často plynulejšia, lebo sa poznajú. Ale vždy sa snaží vnímať každého ako person , nielen ako hráča.
Dnes, keď jeho kariéra pomaly zaniká, bilancuje. support cíti od rodiny, priateľky Mirky a Komisie rozhodcov. future už neplanuje na ihrisku, ale na bežeckej trati — pravidelne run a zúčastňuje sa pretekov, vrátane international maratónu mieru v Košiciach. Mier, ktorý hľadá v behu, je v kontraste s nekludom niektorých zápasov, ktoré rozhodoval. Aj keď sa atmosféra podľa neho zlepšuje, stále sa ozývajú negative prejavy — a rozhodcovia ich cítia.
Vážim si každého rozhodcu, ktorý vydrží viac ako tri sezóny. To je respect rešpekt.
Keby hráči hrali futbal a nie psychológiu, polovica problémov by zmizla.
Maratón mieru v Košiciach? To je legenda! Bežíte tam aj vy?
Diváci nadávajú, lebo si myslia, že vedia lepšie. Ale nikto z nich nebežal 90 minút s píšťalkou v ústach. stress Stres je obrovský.
Som bývalý asistent. Na čiare ťa nadávajú do očí. To je iné ako z hľadiska.
Prešov – Vranov bol fakt vybičovaný zápas. Pamätám si to ako včera.