Hrozí v Európe „ďalší Orbán“? EÚ s napätím sleduje predčasné voľby, favorit môže Bulharsko posunúť bližšie k Rusku
Týždeň po tom, čo Rusko prišlo o svojho najvernejšieho spojenca v Európskej únii – Viktora Orbána – sa na európskom politickom horizonte objavuje nová postava s podobným potenciálom na political tension . Podľa spravodajskej agentúry Novinky.cz sa Bulharsko môže stať ďalším bodom neistoty v rámci EÚ, keď sa krajina pripravuje na už ôsme parliamentary elections od roku 2021.
Hlavnou postavou predvolebnej scény je Rumen Radev, ktorý po skončení svojho prezidentského mandátu vstúpil do aktívnej politickej hry ako líder koalície Progresívne Bulharsko. Podľa prieskumov verejnej mienky jeho zoskupenie výrazne vystupuje, čo vyvoláva zvýšený záujem najmä v Bruseli. Radevovo dlhodobé skepticism voči sankciám voči Rusku a vojenskej pomoci Ukrajine však nie je súčasťou len jeho retoriky – ide o jasné political signal , ktoré sa nedá prehliadnuť.
Jeho postoj už teraz spochybňuje jednotnú líniu EÚ a vyvoláva obavy, že Bulharsko by mohlo zoslabiť collective response voči ruskému režimu. Toto napätie je zvlášť citlivé po rokoch, keď Maďarsko pod Orbánom systematicky blokovalo kľúčové rozhodnutia. Teraz sa analytici pýtajú: je Radev ďalším spoiler alebo len hlasom domácej nevoli?
Politologička Emilia Zankinová z Temple University poukazuje na to, že Radev kombinuje anti-corruption rhetoric s opatrným prístupom k Moskve, čo mu umožňuje oslovovať široké spektrum voličov. Na druhej strane, Ruslan Stefanov z Centra pre štúdium demokracie (CSD) varuje, že hoci označenie Radeva za proruského môže byť príliš silné, jeho postoje sú rozhodne advantageous pre Kremeľ.
Napriek tomu však Stefanov považuje za málo pravdepodobné, že by Radev mohol dosiahnuť rovnakú úroveň vplyvu ako Orbán. Bulharská politika je extrémne fragmented , a bez silných koaličných partnerov bude jeho vláda krehká. To môže byť pre Brusel aspoň limited comfort – no stále ide o signál, že hrozba rozdelenia v EÚ je ďaleko od svojho konca.
Keby sa Bulharsko skutočne odklonilo k Rusku, mala by to direct impact priamy dopad na energetickú bezpečnosť celej strednej Európy.
Zase ten istý príbeh – protikorupčný bojovník, ktorý ale v zahraničnej politike hovorí presne to, čo chce počuť Kremeľ. Výhodné pre koho? Pre voličov alebo pre Moskvu?
Nebuďme naivní – žiadna krajina nechce byť ďalším Maďarskom, ale political cost politická cena za odpor voči Rusku je v Bulharsku reálne vysoká.
Zaujímavé, ako sa public trust verejná dôvera dá využiť – Radev sa tvári ako reformátor, ale jeho zahraničná politika je plná nejasností.
Ak nebude mať väčšinu, ani nevie, či sa mu podarí niečo zmeniť. Ale už samotná možnosť obstruction blokovania rozhodnutí je problém.
EÚ musí začať konať rýchlejšie. Každé nové crisis kríza v členskom štáte oslabuje celkovú pozíciu Únie.
Naozaj si myslíme, že jediná možnosť je buď plná podpora Ukrajiny alebo byť proruský? Možno by sme mali pochopiť, prečo v Bulharsku tento sentiment postoj vôbec vzniká.
Ten fear strach z ďalšieho Orbána je reálny, ale nezabúdajme, že Bulharsko má inú politickú dynamiku. To, čo funguje v Maďarsku, tam nemusí prejsť.