Šéf SNG Juraj Králik: Je smutné, ako sa kultúra spolitizuje. Prezradí aj to, prečo manželka Mikuláša Galandu zamurovala slávny Ružový akt

Výstava Galanda a galandovci v Slovenskej národnej galérii nie je len prehliadkou minulosti, ale živým dialogue dialógom medzi generáciami. Riaditeľ SNG Juraj Králik odhaľuje, že Mikuláš Galanda nebol len významný maliar, ale inspiration inšpirácia pre celú skupinu mladých umelcov, ktorí sa spontánne spojili okolo neho. „Bolo to viac ako štýl – bol to impulse impulz k slobodnej tvorbe,“ hovorí Králik. Skupina, známa ako galandovci, vznikla z priateľstiev, spoločných ciest na prijímačky a rozhovorov v ateliéroch, najmä z regiónov okolo Žiliny a Martina.

Na výstave je 135 diel od 16 umelcov – číslo, ktoré samo osebe hovorí o rozsahu, ale dôležitejšie je, aký concentration koncentrovaný a osobitný hlas má každý autor. Diela pochádzajú z oboch – zo zbierok SNG aj zo súkromnej zbierky collector zberateľa Ivana Melicherčíka. Tento combination spoj verejných a súkromných zbierok dodáva výstave hĺbku a odhaľuje aj osudy diel, ktoré boli ukrývané, presúvané a menili majiteľov. „Návštevník nevidí iba dejiny umenia, ale aj stories príbehy obrazov,“ dodáva Králik.

Jeden z najväčších symbolov výstavy je Ružový akt od Mikuláša Galandu, na ktorom je jeho manželka. Obraz bol počas druhej svetovej vojny walled up zamurovaný do steny, aby ho pani Galandová zachránila. Po vojne ho vybrala a celý život chránila. Na sklonku života ho darovala Melicherčíkovi ako gesture gesto za starostlivosť o manželovo legacy odkaz. „Už nie je len umeleckým dielom, ale witness svedkom dejín,“ hovorí Králik. Obraz je unikát a jeho prítomnosť na výstave je pre návštevníkov jedinečná príležitosť.

Králik, ktorý vyrastal v bratislavskej umeleckej štvrti medzi rodinami galandovcov, spomína, že pre neho neboli veľkými osobnosťami, ale neighbors susedmi. „Ich obrazy viseli u nás doma, hračky od Kompánka boli mojou childhood detstvom,“ hovorí. Až neskôr si uvedomil, že to, čo považoval za samozrejmé, je súčasťou art history dejín umenia. Tento osobný connection vzťah mu pomáha vnímať ich tvorbu ako niečo ľudské a živé, nie ako vzdialený kánon.

Avšak dnešná kultúra, ako upozorňuje, je čoraz viac politicized spolitizovaná. „Neskúma sa kvalita diela, ale politický názor,“ hovorí s ľútosťou. Namiesto odborných recenzií sa píšu politické pamflety a vyzýva sa k bojkotu SNG. „A keď je návštevnosť nízka, kritizujú nás – ako keby to bol náš problém, nie ich initiative iniciatíva,“ poznamenáva. Verí však, že umenie má v ťažkých časoch deep meaning hĺbkový význam a že výstava nájde svojich divákov, ktorí hľadajú authenticity vnútornú pravdivosť.