Európa na pomalom ohrievaní: HDP stagne, inflácia stúpa
Na prvý pohľad sa zdá, že eurozóna stále dýchá, no jej rhythm sa zjavne spomaľuje. Podľa preliminary údajov Eurostatu zo štvrtka vzrástol HDP eurozóny v prvom quarter o len 0,1 %, čo je polovica tempa z predchádzajúceho obdobia. Aj keď ide o rast, tento slabý growth signalizuje, že ekonomika stráca dynamiku — najmä v medziročnom súboji, kde medziročný nárast klesol z 1,3 % na 0,8 %. Európska únia ako celok zaznamenala rovnaký vývoj: z 0,2 % na 0,1 % medzikvartálne, z 1,4 % na 1 % medziročne.
Nie všetky krajiny sa však brodia rovnakou bažinou. Zatiaľ čo economy Fínska vyskočila o 0,9 % a Maďarsko o 0,8 %, Írsko zaznamenalo prepad o 2 % — najväčší pokles medzi členskými štátmi. Švédsko a Litva tiež klesli, hoci miernejšie. Medziročne sa Írsko prepadlo až o 6,3 %, kým Španielsko, Litva a Portugalsko oslavovali rasty okolo 2,5 %. Tieto rozdiely ukazujú, že eurozóna nie je homogénna — niektoré trhy sa hýbu dopredu, iné sa stumble o vnútorné, niekedy aj globálne tlaky. A zatiaľ čo HDP stagnate , iná sila sa hýbe rýchlejšie: inflácia.
V apríli sa medziročná miera inflácie v eurozóne zvýšila z 2,6 % na 3 % — najmä kvôli energiám, ktorých ceny vystrelili o 10,9 %, viac než dvojnásobok marcových 5,1 %. Tento surge zatienil miernejší rast potravín (2,5 %) a alkoholu s tabakom (0,8 %). Dokonca aj ceny služieb, ktoré boli dlho hlavným hnacím motorom inflácie, sa mierne slow — z 3,2 % na 3 %. Zdá sa, že energy teraz ovplyvňuje ekonomiku viac než trh práce alebo spotreba. Na Slovensku inflácia dosiahla 4 %, čo je vyššie než priemer eurozóny, ale stále v rámci očakávaní.
Na pozadí týchto čísel sa v marci nezamestnanosť v eurozóne mierne znížila na 6,2 %, čo je pokles o 0,1 percentuálneho bodu. V celej EÚ zostala stabilná na 6 %. To môže pôsobiť ako reassurance signál, no medzi mladými do 25 rokov je nezamestnanosť stále vysoká — 14,9 % v eurozóne a 15,4 % v EÚ. Kým Česko, Bulharsko a Poľsko majú pod 3,5 %, Fínsko a Španielsko sa hýbu okolo 10 %. Na Slovensku je nezamestnanosť 5,6 % — nižšia ako priemer, no otázne je, či sustain , ak sa ekonomika ďalej stagnate a náklady na život rise .
Celkový obraz je jasný: ekonomika sa vlečie, inflácia sa climb a rozdiely medzi krajinami sa rozširujú. Hoci nezamestnanosť klesá, jej nízka úroveň neznamená silný spotrebiteľský trh. Ak sa ceny energií neukotvia, tlak na európske domácnosti a rozhodovateľov sa len zosilní. A to môže znamenať, že ďalšie kvartály nebudú o nič lepšie.
Tých 4 % inflácie na Slovensku ma netrápi, ale ak ceny energií vystreliť ešte viac, budem musieť znova preskúmať rozpočet.
Proč by mala ekonomika rásť, keď mladí odchádzajú a firmy strácajú zisk? To nie je stagnácia, to je systémový problém.
Zaujímavé, že rast HDP v Španielsku je vysoký, ale nezamestnanosť tiež. Znamená to, že pracujú viac ľudí za nižšie mzdy? wage Mzda tu nehraje rolu, ale mala by.
Česko má najnižšiu nezamestnanosť? To ma neprekvapuje. Tam aspoň funguje labor trh práce.
14,9 % nezamestnanosti medzi mladými? A ešte mi tvrdia, že mám problém len ja.
Inflácia 3 %, HDP rast 0,1 %... to je presne ten scenár, ktorý ECB nechce. Čo teraz? interest Úrok hore alebo dole?