V písaní stratégií sme majstri sveta (názor Tomáša Szalaya)

Na Slovensku sa od roku 2000 prijalo už viac ako 300 stratégií, no realita verejných služieb hovorí o úplne inom státe. Autor názoru, poslanec NR SR za stranu SaS Tomáš Szalay, upozorňuje, že the foundation základom niektorých politík je tvárivosť – snaha pôsobiť, akoby sa niečo dialo, hoci actual change skutočná zmena sa nekoná. Keby bolo dosť len schváliť dokument, krajina by už dávno bola v popredí Európy.

Mnoho z týchto stratégií zostáva bez measurable impact merateľného dopadu. Viac ako 400 obcí stále nemá vodovod, takmer tretina obyvateľov nie je napojená na public sewage verejnú kanalizáciu, a cez 3000 mostov je v havarijnom stave. Podľa NKÚ dokonca 600 z nich je tesne pred uzavretím. Aj cestovanie vlakom do Prahy trvá dnes longer than dlhšie ako pred storočím – jasný signál, že infraštruktúra stagnuje.

Zdravotníctvo nie je výnimkou. Hoci existuje neúrekom healthcare strategies stratégií pre zdravotníctvo, ministerstvo ich ani nedokáže prehľadne zosumarizovať. Mnohé z týchto dokumentov nemajú clear goals jasné ciele, rozpočet ani accountability zodpovednosť. Ich vznik je často len formálnou podmienkou pre čerpanie eurofondov, nie skutočným plánom na riešenie problémov.

Najnovšia 460-stranová stratégia o ľudských zdrojoch od ministra Kamila Šaška podľa Szalaya opakuje tie isté chyby. Chýbajú measurable indicators merateľné ukazovatele, nevieme, koľko to bude stáť, ani kto za to bude zodpovedný. Namiesto činov sú tu administrative tasks administratívne úkony – ako napríklad analyzovanie, kde chýba zdravotnícka škola, čo by malo byť zrejmé už z mapy.

Szalay tvrdí, že polovica opatrení v stratégii mohla byť vykonaná ešte včera – napríklad poslanie emailu na školy s otázkou, či by otvorili odbor diplomovaná sestra. Ak namiesto takýchto krokov vzniká lengthy document rozsiahly dokument, ide o alibi, nie o reformu. Ministerstvo navrhuje dokonca zistiť, či na posielanie týchto mailov nepotrebujú viac ľudí – čo Szalay označuje za absurditu.

Táto prax podľa neho nielenže neprináša real solution skutočné riešenie, ale vytvára ilúziu pohybu, zatiaľ čo systém sa ďalej degraduje. Nedostatok lekárov a sestier sa tak rieši paper reform reformou na papieri, zatiaľ čo potreby pacientov a zdravotníkov zostávajú ignorované. Ide o systémový kolaps verejnej správy, ktorý ohrozuje dôveru v štát.