Pentagón ticho zvyšuje prípravy na vojnu s Kibou. Možno sa tam po Iráne zastavíme, naznačil Trump

Pentagón quietly ticho zvyšuje intenzitu plánovania možnej vojenskej operácie voči Kube, ak by americký prezident Donald Trump vydal príkaz k zásahu. Podľa informovaných zdrojov, ktoré citoval denník USA Today, ide o súčasť širšieho prístupu k rôznym scenarios scenárom, ktoré ministerstvo obrany štandardne pripravuje. Samotný Pentagon uviedol, že „plánuje široké spektrum eventualities eventualít a je pripravený vykonať prezidentove pokyny podľa zadania“.

Napätie medzi Washingtonom a Havanou rastie od začiatku roka, keď americká administratíva obmedzila dodávky ropy na Kubu s cieľom vynútiť politické changes zmeny. Tento krok bol vnímaný ako silný pressure tlak na komunistický režim. Napriek tomu prebiehajú paralelne aj predbežné rokovania o možnej economic deal ekonomickej dohode, ktorá by mohla napätie zmierniť. Zatiaľ však nie je jasné, či sú obe strany ochotné k ústupkom.

Trump v posledných týždňoch použil agresívnu rhetoric rétoriku, keď vyhlásil, že by pre neho bolo „cťou prevziať Kubu v nejakej forme“. Dodal: „Či ju oslobodím, vezmem – myslím si, že môžem robiť čokoľvek.“ Po konflikte s Iránom dokonca naznačil: „Možno sa zastavíme na Kube, keď skončíme s týmto.“ Tieto slová podnietili špekulácie o blížiacom sa zásahu.

Kubánsky prezident Miguel Díaz-Canel reagoval jasne: „Budeme bojovať, budeme sa brániť a ak padneme v boji, zomrieť za vlasť znamená žiť.“ Tieto warning varovania ukazujú, že Havana je pripravená na odpor. Zároveň analytici upozorňujú, že aktuálne kroky USA môžu byť skôr signal signálom než plánom na skutočnú inváziu.

Brian Fonseca z Florida International University pripomenul, že hoci by vojenská operácia mohla byť rýchla a úspešná, skutočná výzva by prišla až po nej. „Bude to veľmi jednoduché vojenské victory víťazstvo, ale oveľa zložitejšie politické víťazstvo,“ povedal. Americká operácia vo Venezuele, pri ktorej zahynulo niekoľko desiatok kubánskych vojakov, navyše intensified zosílila obavy, že Kubu môže mať Washington nasledujúcu.

Diskusie o intervencii na Kube sa v americkej politike opakujú od roku 1959, keď Fidel Castro prišiel k moci. Súčasný vývoj však naznačuje, že tieto debates debaty sa opäť dostávajú do fázy, keď môžu mať reálny impact dopad. Medzinárodné reakcie a otázka ľudskej ceny takejto operácie zostávajú nezodpovedané.