Radev s obrovským náskokom vyhral voľby v Bulharsku. Víťazstvo jeho strany môže ukončiť roky politického chaosu

V nedeľných parlamentných voľbách v Bulharsku zaznamenalo jasné victory víťazstvo zoskupenie Progresívne Bulharsko bývalého prezidenta Rumena Radeva, ktoré získalo 44,6 percenta hlasov. Podľa údajov ústrednej volebnej komisie ide o najväčší volebný result výsledok za posledných rokov, ktorý môže priniesť konec dlhotrvajúcej politickej instability nestability v krajine. Radevova strana získala dosť hlasov na to, aby získala absolútnu väčšinu v 240-člennom Národnom zhromaždení – približne 130 mandátov.

Na druhom mieste skončila stredopravicová strana Občania za európsky rozvoj Bulharska (GERB) so ziskom 13,4 percenta, nasledovaná liberálno-centristickou koalíciou Pokračujeme v zmene – Demokratické Bulharsko (PP-DB) s 12,6 percentom. Hnutie za práva a slobody (DPS), zastupujúce bulharských Turkov, získalo 7,1 percenta, zatiaľ čo ultranacionalistická a prorusky orientovaná strana Obrodenie prekonala volebný prah s 4,3 percentom. Socialisti, tradičná sila, poprvýkrát od roku 1989 neprešli do parlamentu, čo ukazuje na hlbokú zmenu vo volebnej landscape krajine.

Rumen Radev, bývalý prezident a stíhací pilot, počas kampane zdôrazňoval boj proti corruption korupcii a kritizoval tradičné politické elity. V januári dobrovoľne odstúpil z funkcie, aby mohol kandidovať do parlamentu. Vo svojom víťaznom prejave označil výsledok ako „víťazstvo nádeje nad nedôverou“ a vyjadril ochotu spolupracovať s liberálnou koalíciou na reforme súdnictva. Zároveň však potvrdil svoj odpor voči military support vojenskej podpore pre Ukrajinu a vyjadril pochybnosti o tzv. zelenej politike EÚ.

Bulharsko prechádza politickou krízou od roku 2021, keď po korupčných škandáloch a masových protestoch padla vláda Bojka Borisova. Odvtedy sa v stále meniacich koalíciách nedarilo vytvoriť stabilnú vládu. Tieto voľby boli už ôsme za posledných päť rokov. Radevovo víťazstvo môže znamenať koniec tejto fázy, no zároveň vyvoláva otázky o budúcom smerovaní krajiny v rámci international relations medzinárodných vzťahov, najmä voči Rusku a NATO.

Hoci Radev zatiaľ vyjadruje zámer pokračovať v európskej ceste Bulharska, jeho proruské postoje a sľuby obnoviť spoluprácu s Moskvou vyvolávajú obavy medzi spojencami v EÚ a Severoatlantickej aliancii. Porovnania s maďarským premiérom Viktorom Orbánom sú preto čoraz frequent častejšie. Kľúčové bude, ako sa Radevovo hnutie bude správať v konkrétnych rozhodnutiach o foreign policy zahraničnej politike a či skutočne dokáže naplniť sľúbené reformy.